Home >> Životné príbehy >> Ako očkovanie uškodilo môjmu dieťaťu (opisuje Gabriela)
Ako očkovanie uškodilo môjmu dieťaťu (opisuje Gabriela)

Môj syn sa narodil v termíne, resp. 5 dní po termíne akútnou sekciou kvôli zlým ozvám. Pôrod vyvolávaný cca.2 hod. Popôrodná adaptácia výborná, Apgar skóre 10-10-10. O 5 dní som opúšťala s dieťaťom nemocnicu. Dieťa bolo narodené vo Švajčiarsku.

Ako každý zodpovedný rodič som sa rozhodla moje dieťa očkovať všetkými povinnými vakcínami a napriek tomu, že vo Švajčiarsku očkovanie nie je povinné, postupovala som podľa slov. očkovacieho kalendára v najlepšej viere, že robím pre moje dieťa to najlepšie, nakoľko som mala v pláne sa s dieťaťom jedného dňa vrátiť na Slovensko. Tak aj bolo….dieťa dosiahlo vek 15 mesiacov a my sme prišli na Slovensko. Bola som natoľko zodpovedná, že v piatok som telefonovala pediatrovi, či bude ochotný ho zaočkovať, v pondelok sme pricestovali.

Na dieťati som si dovtedy nevšimla nič výrazne, čo by sa nejakým spôsobom vymykalo normálu. V tej dobe začal už to klasické bľabotanie- mama, baba, papa. Vedel priniesť hračku, o ktorú som ho požiadala- loptu, myšku Minie, ktorú tak miloval….

Môj otec svojho vnuka v podstate nepoznal, nakoľko na Slovensko sme v tej dobe chodili zriedkavo. A tak sa snažil vynahradiť si svoj čas a prišiel k nám na dlhodobú návštevu.

Dieťa sa tesne po očkovaní už na Slovensku budilo s desivými výkrikmi, mal neutíšiteľný plač. Nedokázala som ho upokojiť. Toto sa opakovalo niekoľkokrát počas noci a mne bolo jasné, že môjmu dieťaťu ublížilo očkovanie. Trvalo to asi mesiac. Do 10 dni sa moje dieťa začalo krútiť dookola misky. Rozhadzovať, vyliezať, preliezať, za všetko pišťať, negativizmus. Od samého rána, až kým nezaspal. Otec ho oslovoval, no on sa neotočil, ďalej pokračoval vo svojej činnosti, keď mi otec hovorí: „Veď on nepočúva na meno”. Vedela som, že je zle….Ach, synáčik môj, ako veľmi som ti ublížila! Ešte aj teraz plačem. Nebolo možné ísť s nim kdekoľvek…. Prišli sme na ihrisko, no on stále len utekal a utekal, kým druhé mamičky v kľude sedeli so svojimi ratolesťami, ja som vždy len niekam utekala. A tak som si kládla otázku: Je toto normálne? Je toto obdobie vzdoru, tvrdohlavá povaha, temperament….? Dlho som v tom tápala, pretože napriek tomu môj syn komunikoval, ukazoval prštekom, čo chce, celý deň niečo vyžadoval, ale nevšimla som si, že ta komunikácia bola iba za účelom splnenia jeho potrieb. Začala som si reálne uvedomovať, že môj syn ma veľký problém. Stretla som sa s nepochopením blízkeho okolia- lebo mu všetko dovolím, lebo mu mam riadne dať na zadok, lebo, lebo….no moja intuícia hovorila, že je tam toho oveľa viac.
Vyčerpaná, vyplakaná, unavená matka, klbko nervov.

Kedysi som si myslela, že autizmus znamená, že dieťa presedí 24hod. v kúte a nekomunikuje s okolím. No on nás kontaktoval. No len v jeho záujme. Nevedela som o autizme nič, nevedela som, že spektrum je tak široké….a každý z nich je iný, no 3 oblasti ich spájajú- deficit v komunikácii, sociálnej interakcii a v imaginácii….vtedy mi napadlo….veď on si nevie zimitovať ani hru, hru na „akože”. Všetko zapadlo ako skladačka. Moje dieťa upadlo po očkovaní do autizmu! Začala som intenzívne pátrať po nežiaducich účinkoch tejto vakcíny. Začala som pátrať ďalej a hlbšie….

To, keby som ja vedela, že moje dieťa ma genetické predispozície, určite by som ho očkovať nedala. Keby som si v tej dobe toho viac naštudovala…. Viem, že táto vakcína autizmus nezapríčiňuje, ale nepochybujem o tom, že je jeho spúšťačom. Niečo, čo by sa možno ani nikdy nespustilo, ktohovie…

V 3 rokoch bol môj syn diagnostikovaný – spĺňa všetky kritéria. Po vyjadrení tejto vety mi začalo dunieť v hlave, vybehla som s psychicky vyčerpaným dieťaťom z diagnostiky pod pazuchou, v 8.mesiaci tehotenstva. Vedela som, že kvôli druhému dieťaťu musím byt silná a snažila som sa vydržať. Po pôrode som sa zrútila. Doma čerstvý novorodenec a kopec otázok, na ktoré som nenašla odpoveď, pretože všetko je vo hviezdach.

Začala som sa na 100% venovať môjmu staršiemu synovi, hoc novorodenec ma tak veľmi potreboval. Pochopila som, že môj syn rozumie iba tomu, čo vidí. Dennodenne sme chodili na stanicu pozerať vláčiky, ktoré ho tak fascinovali, pravidelne sme sa vozili taxíkmi len tak, bezcieľne, ktoré ho tiež fascinovali. Začala som s nim pracovať s komunikačnými kartičkami-reálnymi fotkami, aby pochopil komunikáciu. Toto nám trvalo najdlhšie- spustiť reč, pochopiť reč ako prostriedok dorozumievania sa, že tým dokáže ovplyvniť dianie okolo seba. Za 9 mesiacov pokročil a naučil sa viac ako za 1 rok, kedy úplne postál vo vývoji. Najviac sa mi rátalo, že mi v centre odporučili logopéda, no jediný, ktorý pracuje s deťmi, nepracuje v kombinácii s autizmom. Odporučili mi zvyšovať flexibilitu, no nedali mi návod…a teda som bola odkázaná na vlastné schopnosti. Dieťa som okamžite vybrala zo škôlky, kde bol frustrovaný, pretože nerozumel. Dnes dieťa rozpráva v jednoduchých vetách, pýta si jednoslovne. Odviedol kus prace….stále ma nové podnety, napriek tomu, že niekedy ťažko zvláda pre nás bežné situácie….keďže trpí sociálnou slepotou. Naučil sa abecedu, pomenuje všetky písmená, pozná čísla, slovensky, anglicky, farby, začína čítať krátke slová. A ja cítim, ako sa mi približuje. Aká som na neho hrdá, keď nepiští, ale chytí ma za ruku a povie: „Mama, popod!” Vtedy by som sa najradšej rozplakala. Môj syn sa mi vracia! Pochopila som jeho svet a on sa približuje tomu nášmu. Vďaka obrázkom ma užasnú slovnú zásobu, aj keď jeho reč ešte stále nie je na komunikačnej úrovni. Rozumie, odpovedá na otázky. No popritom dennodenne sú situácie, ktoré nezvláda, ale ja mu stále veľmi verím.

Moje druhé dieťa som sa rozhodla neočkovať. Možno si očkujúce mamičky povedia: Aké nezodpovedné. Ťažko sa mi to vysvetľuje….ale….druhé dieťa si už poškodiť nedám a neublížim mu priamo (tak ako som to urobila pri prvom synovi). Zmierila som sa s tým, že ak by sa mu, nedajboh, niečo stalo vďaka neočkovaniu, potom volím prirodzenú selekciu prírody, no vedome (nevedome) už môjmu dieťaťu nikdy neublížim.

Bojujeme naďalej. Môj syn je veľký šikovník. Cieľavedomý. Ma tendenciu sa učiť, odkukávať vzorce. Preto verím, že raz sa úplne normálne zaradí do bežného fungovania.

Som logopéd, špeciálny psychológ, som mama a verím, že láska k môjmu dieťaťu ho dokáže „vyliečiť”, že jeho duša sa raz uzdraví.

Autor: Gabriela


pošli na vybrali.sme.sk

[Spolu: 14 Priemer: 3]
Značky

autor

Šéfredaktorka, ktorá má rada prírodný životný štýl a preto sa rozhodla venovať sa tomuto magazínu. Jej hlavným posolstvom je šíriť osvetu ľudskej prirodzenosti a života v súlade s prírodou. Vo svojom voľnom čase rada číta oddychovú literatúru a spí. *

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

  • o nás

    Tento unikátny web-magazín je bohatý na všetky témy prírodného životného štýlu, o ktorých chcete a potrebujete vedieť. Viac nemusíte prehľadávať google. Prírodná krása, zdravé jedlo, fitness, prírodné liečivá, eko domácnosť či eko stavby - to všetko máte na jednom mieste. Rady, tipy, triky, rozhovory, odborné články, PR články, životné príbehy... stačí čítať.
     
    UPOZORNENIE
    Publikované informácie o zdraví nenahrádzajú liečbu kvalifikovaným lekárom.

  • štítky

  • Kontakt

Top